Tento článok sa zaoberá
jednoduchou úpravou Reatogo, kedy presunieme zložku
Programs
na virtuálny disk so súborovým systémom
NTFS s
kompresiou. Virtuálny disk je „simulovaný“ súborom, ktorý
bude umiestnený na CD, pripojíme ho v režime
Read/Write.
Čo tým získame ?
• Presunutím zložky Programs na virtuálny disk podporujúci kompresiu
získame viacej miesta pre naše prídavné moduly, tj. na CD alebo DVD
sa vojde viac „aplikácií“ pracujúcich v Reatogo.
• Virtuálny disk bude pripojený v režime Read/Write, aj keď bude fyzicky na
CD.
Čo budeme potrebovať :
Všetko som pripravil do jednoduchého prídavného modulu
virtual,
nepotrebujete nič naviac.
Postup :
1.
Stiahnite si prídavný modul virtual.zip, rozbaľte ho a vložte do zložky C:\reatogo-25-6a\plugin
2.
Nutnou podmienkou je, aby ramdisk bol naformátovaný
súborovým systémom
NTFS bez kompresie
(inak nebude tento postup funkčný), čo je východzí
stav.
3.
Vytvoríme súbory Reatogo bežným spôsobom (nie je nutné
čokoľvek upravovať), ale nenecháme
vytvoriť iso súbor.
4.
Prejdite do zložky C:\reatogo-25-6a\ReatogoPE\Virtual (pozor,
nie do složky C:\reatogo-25-6a\plugin\Virtual!) a
poklikaním spustite soubor
!MovePrograms.cmd
(po jeho ukončení zatvorte okno príkazového riadka).
5. V
reatogo PE Builder pokračujte vytvorením
iso
súboru stlačením klávesy
F5,
popr. záložkou Builder - Vytvoriť ISO/CD (F5)
(nespúšťame celý proces vytvorenia Reatogo znova, len z
hotových súborov vytvoríme ISO obraz).
6. Po
nabootovaní Reatogo sa virtuálny disk automaticky
pripojí ako disk
P:,
tj. nemusíme nič pripájať „ručne“. Drobnou nevýhodou je
fakt, že odkazy programov na ploche a v ponuke Štart
majú „univerzálnu ikonu“.
A to je všetko. Ak vás zaujíma, ako to celé funguje,
čítajte ďalej.
Ako to celé pracuje (pre odborníkov)?
Plugin Virtual obsahuje virtuálny disk pomenovaný
diskP,
vytvorený vo VMware (špeciálny typ, tzv. sparse)
o maximálnej kapacite
300 MB.
VMware vytvorí 2 súbory,
diskp.vmdk
a
diskp-s001.vmdk
(prvý z nich je klasický textový súbor, ktorý okrem
„geometrie“ virtuálneho disku obsahuje i plnú cestu k
druhému súboru – tú som ručne upravil na
X:\Virtual\diskp-s001.vmdk,
ale až potom, čo som disk pripravil, viď nasledujúci
odstavec).
Tento disk som po vytvorení pripojil vo VMware,
nabootoval Reatogo, vytvoril na ňom oddiel a po reštarte
a novom nabootovaní ho sformátoval súborovým systémom
NTFS s kompresiou.
Výhodou tohto tzv. sparse disku je, že aktuálne zaberá
len toľko miesta, koľko dát je v ňom fyzicky uložených (+
réžia súborového systému NTFS). Východzia veľkosť
tohto súboru (realizujúceho prázdny disk) je v tomto
prípade 3,75 MB.
Virtuálny disk sa dá pripojiť pomocou ovládača
VDK
(je obsiahnutý v prídavnom module), v priebehu kopírovania dát na tento
disk sa súbor dynamicky zväčšuje až do svojej maximálnej
veľkosti – v tomto prípade 300 MB. Výhodou je fakt, že
všetky súbory kopírované na tento disk sú
komprimované (použili sme NTFS s kompresiou), takže na
disk sa dá umiestniť viac než 300 MB dát, všetko záleží na tom,
ako sa budú dať komprimovať, odhadem je možné na takýto disk
uložiť
cca. 420 MB.
Ak se vám zdá 300 MB ako malý disk, nič nebráni tomu
si vytvoriť vlastný (potrebujete VMware).
*
Ako sa vytvára sparse disk vo VMware je popísané v článku
BartPE:
Virtuálny HDD na CD
Súbor
!MovePrograms.cmd
zaistí (v PC, na ktorom Reatogo vytvárame) dočasné
pripojenie disku ako
P: a
presunutie zložky
Programs
do virtuálneho disku P:, ktorý sa následne odpojí.
Vo vytvorenom Reatogo (iso) nie je vôbec zložka Programs,
namiesto nej je tu zložka
Virtual,
v ktorej sú všetky potrebné súbory a i samotný
virtuálny disk.
Po nabootovaní Reatogo sa vďaka súboru
autorun0virtual.cmd
disk pripojí ako P: a súčasne sa vytvorí „symlink“
aplikáciou
junction.exe
do ramdisku (typicky B:), takže v ramdisku sa objaví
celá zložka Programs (B:\Programs), ktorá tam vlastne
ale vôbec nie je! Zložka Programs zostáva na disku P:, do
ramdisku (B:) je „prepojená“.
Disk je pripojený v tzv.
pseudo Read/Write režime,
ktorý funguje tak, že v prípade vytvorenia nového súboru
alebo zmeny v existujúcom súbore je všetko „presmerované“
na ramdisk, do súboru s príponou
REDO
(v zložke Virtual). Ak pracujeme postupne s viacerými
programami a súbor REDO je už dosť veľký, môžeme všetky
zmeny „zahodiť“ odpojením virtuálneho disku súborom
diskOFF.cmd
(B:\Virtual\diskOFF.cmd), disk sa dá opäť kedykoľvek pripojiť
súborom
diskON.cmd
( B:\Virtual\diskON.cmd).
Pavel
>>Pridať
komentár k článku<<
©
2006 - 2007 Pavel Kříž, www.craftcom.net
^
nahor
^
<späť<